Osemnásťročný vrah, ktorý zakladal ohne

V roku 1985 mal strach v Bratislave veľmi konkrétnu adresu — vlastný byt. Niekto napádal staršie ženy, ktoré žili samé.

A potom robil niečo, čo malo celú vec zakryť: zakladal v tých bytoch oheň.

V osemdesiatych rokoch bola tá legenda nebezpečne funkčná. Keď hasiči uhasia byt, v ktorom zahynula deväťdesiatročná žena žijúca sama, do hlásenia sa nepíše vražda. Píše sa nehoda.

Skutočným zlomom prípadu nebolo zatknutie ani doznanie. Bolo to rozhodnutie vyšetrovateľov tomu prvému dojmu neuveriť — a až tým sa jednotlivé prípady spojili do série.

Pachateľa pritom polícia poznala. Len ho mala vedeného ako drobného zlodeja — a v tej kategórii sériového vraha nikto nehľadá.

Po poslednej vražde našiel sused na dvore mužské oblečenie a tašku. V taške boli listy adresované Petrovi Ollému. Zadržali ho na druhý deň na pracovisku.

Mal osemnásť rokov a tri zo štyroch činov spáchal ešte ako mladistvý. Chcel byť spisovateľom a písal román o svojich vlastných myšlienkach. Postupne uviedol tri navzájom nezlučiteľné motívy — peniaze, snahu „pomôcť trpiacim”, a napokon ducha svojej mŕtvej matky.

Trest smrti bol v roku 1985 reálnou možnosťou. Zachránil ho vek.

🔊 Epizóda je spracovaná pomocou umelej inteligencie.
⚠️ Obsah pre dospelých poslucháčov (18+).