Skutočná Smrť stopárok: čo sa stalo v roku 1976

8. augusta 1976 zmeškali dve dvadsaťročné kamarátky z Trenčína vlak. Mali ísť s turistickou skupinou do Nízkych Tatier. Spoj im ušel, tak vyšli na cestu a začali stopovať. Bolo 4:15 ráno.

Zastavilo im nákladné auto.

Za volantom sedel muž, ktorý mal za sebou päť rokov za lúpež, odsúdenie za sexuálny trestný čin, opakované psychiatrické hospitalizácie, dvadsaťdva konfliktov s políciou — a dva roky plného invalidného dôchodku priznaného pre halucinácie. Ten istý štát, ktorý mu ten dôchodok vyplácal, mu nechával volant nákladného auta.

Tatiana a Viera na dovolenku nedorazili.

Prípad sa pritom objasnil do dvoch dní — v čase, keď neexistovala DNA, kamery ani mobilné telefóny. Rozhodli dve veci a obe závisely na obyčajných ľuďoch: svedok, ktorý si pri nastupovaní zapísal poznávaciu značku, a pracovník rozvážajúci uhlie, ktorý si deň po čine všimol rozhrabanú zem na stráni pri potoku.

Miroslav Somora sa doznal 10. augusta 1976. V roku 1978 mu Krajský súd v Banskej Bystrici uložil trest smrti a 9. februára 1979 bol v Bratislave popravený.

V tom istom roku nakrútil Jindřich Polák film Smrt stopařek. Pre väčšinu ľudí je dodnes hlavným zdrojom toho, čo o prípade „vedia" — a v jednej podstatnej veci sa od skutočnosti líši.

🔊 Epizóda je spracovaná pomocou umelej inteligencie.
⚠️ Obsah pre dospelých poslucháčov (18+).