Otec a syn: bratislavský škrtič a otázka dedičnosti

V apríli 1981 bol popravený muž, ktorý sa do slovenských kriminálnych dejín zapísal ako bratislavský škrtič. Štefan Pantl mal dvadsaťsedem rokov, pracoval v Slovnafte a mal päťročného syna.

V roku 2024 bol ten syn odsúdený za vraždu svojej partnerky.

Slovenské médiá si to spojili okamžite: „aký otec, taký syn", „jablko nepadlo ďaleko od stromu".

Táto epizóda prechádza oba prípady — a potom otázku, ktorú tie nadpisy nastolili a nezodpovedali.

Gén pre vraždu neexistuje. Dedičné sú dispozície, nie činy. Dedičnosť štyridsať až šesťdesiat percent neznamená to, čo si väčšina ľudí myslí — je to štatistika o rozdieloch v populácii, o konkrétnom človeku nehovorí nič. A najznámejší „gén bojovníka" MAOA? Caspiho štúdia z roku 2002 ukázala, že predpovedá antisociálne správanie len u mužov, ktorí v detstve zažili zlé zaobchádzanie. Inak nepredpovedá nič — a je úplne bežný.

Ak v tomto prípade nejaká dedičná línia existuje, najpravdepodobnejšie vedie cez alkohol a impulzivitu. Nie náhodou súd synovi nariadil ústavné protialkoholické liečenie.

A tá najsilnejšia vec na záver: tie dva činy nie sú ten istý čin. Sériový páchateľ útočiaci na neznáme ženy a muž, ktorý po celodennom pití zabil svoju partnerku v hádke, sú kriminologicky dve rôzne kategórie. Spoločnú majú len metódu — a tú majú spoločnú s tisíckami prípadov, kde o rodinu nejde.

🔊 Epizóda je spracovaná pomocou umelej inteligencie.
⚠️ Obsah pre dospelých poslucháčov (18+).