Z autobusu na vrchol podsvetia: Mikuláš Černák

Ešte okolo roku 1990 šoféroval autobus na Horehroní. O šesť rokov neskôr bol najmocnejším mužom slovenského podsvetia.

Začínalo to pritom faktúrami, nie zbraňami — fiktívne firmy, biele kone, daňové podvody. Potom prišla bezpečnostná služba, ktorá dokázala zakryť pranie peňazí aj výber výpalného. A násilie až nakoniec, ako nástroj na udržanie toho, čo už fungovalo. Demonštratívna brutalita jeho skupiny nebola excesom. Bola to reklama — výpalné funguje len vtedy, keď je hrozba uveriteľná.

V decembri 1997 sa prišiel vzdať sám, s advokátom, pred televíznymi kamerami. Podľa vlastného tvrdenia v presvedčení, že ho nezatknú. Zatkli ho — a odvtedy je za mrežami.

V roku 2009 dostal doživotie za šesť vrážd, pokus o vraždu a za vraždu, ktorú objednal už z väzby. Sám sa neskôr priznal k podstatne vyššiemu počtu a bývalí spolupracovníci hovoria o dvadsiatich až tridsiatich.

A tu sa prípad otvára znova. Černák si odsedel dvadsaťosem rokov a slovenský zákon umožňuje doživotne odsúdenému žiadať o prepustenie po dvadsiatich piatich.

Obhajoba ukazuje disciplinárne odmeny, prácu, preradenie na otvorené oddelenie a jeho vlastné slová o hanbe a ospravedlnení. Prokuratúra odpovedá, že presne tak by sa správal aj človek, ktorý to má vypočítané — a poukazuje na diagnózu psychopatie štvrtého stupňa.

Súd ho v septembri 2025 neprepustil. V máji 2026 odvolací súd to rozhodnutie zrušil a prípad poslal na začiatok. Rozhoduje sa znova.

Otázka, na ktorej to celé stojí: ako sa dá po dvadsiatich ôsmich rokoch zistiť, či sa človek naozaj zmenil — alebo sa len naučil, čo má hovoriť?

🔊 Epizóda je spracovaná pomocou umelej inteligencie.
⚠️ Obsah pre dospelých poslucháčov (18+).